Urýchlovač častíc
Časticový urýchľovač je zariadenie, ktoré pomocou elektrického poľa udeľuje elektricky nabitým časticiam vysokú rýchlosť . Existujú dva základné typy urýchľovačov: lineárny a kruhový. Po urýchlení je časticiam postavený do cesty terčík. Pri náraze doňho sa prichádzajúce častice rozptýlia a ak majú dostatočne veľkú energiu , vznikajú pritom ďalšie častice (produkty zrážky). Na zaznamenanie toho, čo sa deje pri zrážke častíc s detektorom slúžia časticové detektory .
Lineárny urýchľovač
V lineárnom urýchľovači sa urýchľované častice pohybujú po priamke v trubici, na ktorej konci je terčík. Jeho nevýhodou je to, že zatiaľ čo v kruhovom urýchľovači môžu byť častice urýchľované počas mnohých obehov, v lineárnom urýchľovači máme k dispozícii iba jeden prelet častice trubicou. Naopak jeho výhodou je, že častice nie je potrebné udržiavať na kruhovej dráhe.
Lineárne urýchľovače sú preto populárne na dosahovanie pomerne malých energií, kedy dĺžka potrebnej trubice nie je príliš veľká. Najväčší lineárny urýchľovač je SLAC (Stanford Linear Accelerator Center) v USA, ktorý má dĺžku 3,2 kilometra. Elektróny a pozitróny sú v ňom urýchľované na energie do 50 Gev. Uvažuje sa o výstavbe medzinárodného lineárneho urýchľovača v rokoch 2015-2020 s dĺžkou približne 30 kilometrov, v ktorom by bolo možné dosiahnuť vyššie energie.
Kruhový urýchľovač
V kruhovom urýchľovači sa urýchľované častice pohybujú po kruhovej dráhe. Sú na nej udržiavané pomocou magnetického poľa, na ich urýchľovanie je aj v tomto prípade používané elektrické pole.
Pohyb po zakrivenej dráhe nie je je iba technickou komplikáciou. Problém spočíva najmä v tom, že častice pohybujúce sa po kruhovej dráhe majú veľké zrýchlenie . Podľa teórie relativity a teórie elektromagnetizmu častica, ktorá má nejaké zrýchlenie kolmé na smer jej pohybu vyžaruje elektromagnetické žiarenie.